Príbeh 2:
Rozhovor s Anjelmi
Som obyčajný človek, aspoň si to myslím ja. I keď neviem zatiaľ prečo, ale dostala som dar od Boha. Viem komunikovať s anjelmi a už som sa pár krát v podvedomí dostala na miesta, kde som nikdy nebola.
Jedno mrazivé ráno, na ceste do práce, som pocítila dotyk anjela. Vždy to tak robia, keď chcú, aby som sa sústredila a počúvala ich. „Zamysli sa nad tým, prečo sa citiš tak zle, tak psychycky vyčerpana?“ Povedal mi anjel a pokračoval: „Koľký ľudia prišli za tebou o radu, pomoc, alebo len tak ti porozprávať čo zažili za celý deň..“ Áno anjel mal pravdu. Som typ človeka, ktorý si ľudí vypočuje a snaži sa im pomôcť i za cenu vyčerpania až na dno svojích síl.
Anjel po chvíli pokračoval: „Koľký prišli za tebou a spýtali sa ťa ako sa máš, aký si mala deň, čo máš nové? Je zvláštne koľkým ľuďom stačila tvoja odpoveď: Mám sa dobre, mala som celkom dobrý deň, nemám nič nové.“ A pri tom to nebola pravda, ale nikto si to nevšimol.
Anjel sa ma opäť dotkol. „Áno mám anjelov, ktorí mi vždy pomôžu, ale nemám odvahu ich prosiť o niečo v mojom živote, okrem ochrany nad mojou rodinou.
Každý deň cítim ich dotyky, ich prítomnosť. A cítila som to aj včera večer, ked ste ma vzali pod svoje krídla, aby som v kľude zaspala. Konečne som i ja cítila, aký to je pocit, keď ťa objíma anjel. Ďakujem.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj neznáma,
tvoj príbeh ma zaujal, ale nemôžem súhlasiť s poslednými riadkami, kde píšeš, koľkým ľuďom stačila tvoja jednoduchá odpoveď. Dovoľ mi preto, aby som ti pripomenul jedného môjho priateľa, ktorý mal podobnú jednoduchú odpoveď pre svoje okolie, blízkych. Vždy, na otázku ako sa má, ako sa cíti odpovedal: dobre, je to fajn, nič ma nebolí.Prišla však chvíľa, kedy opustil tento svet v pokročilom štádiu choroby. Až vtedy všetci, ktorý ho poznali a jeho okolie spoznali skutočnú pravdu. Začali obviňovania kto za to môže, a podobne.Ja tvrdím, mohol si za to sám. Prečo?
Moja mama vravieva, nemému dieťaťu, niekedy ani vlastná mama nerozumie. Na zavádzajúcu odpoveď zväčšia dostaneš zavádzajúci postoj. Nečuduj sa potom, že ľuďom, aj tým, ktorým na tebe záleží, časom prejde trpezlivosť a uspokoja sa s tvojou odpoveďou z ktorej vyplýva tvoja nedôvera voči ľuďom. Ak by si im povedala s skutočnú pravdu, čo ťa trápi a podobne, možno, podotýkam, možno by sa našlo riešenie.
Moja rada na záver: Skús viac veriť aj ľuďom. Daj im šancu, aby ti pomohli, pretože, väčšie umenie je pomoc prijať ako ponúknuť.
odpoveď
(neznáma, 2. 2. 2013 23:17)
Ahoj Michal Peter,
ďakujem za tvoju reakciu.Aj tvoj stručný príbeh je dobrý a zaujímavý.Je málo ľudí ktorý dokážu iných vypočuť.Nepatrím k ľuďom,ktorý sa chodia sťažovať a zaťažovať iných svojimi problémami.I keď niekedy by som prijala takú smutnú vŕbu,ktoréj by som sa mohla zdôverit.Mám známeho,s ktorým sa dokážeme rozprávať o rôznych veciach,problémoch,ale nie vždy sa mi jeho postoj k danému problému páči.Okrem neho sa dosť často rozprávam s anjelmi,a tí mi zatiaľ vždy dobre poradili.Známi niekedy pochybuje nad tým čo mu poviem,i keď vie, že mi to povedali anjeli.V jednom máš pravdu,všetko sa dá vyriešiť,keď sa o tom hovorí,ale tréba vedieť komu a čo môžeš povedať,aby to nepoužil niekedy proti tebe.
Zamyslenie sa ...
(Michal Peter, 2. 2. 2013 22:16)