Báseň 5:
ÓDA NA KRÁSU
Ó priateľu môj.......
ja videl som ružu plakať
pri tej svetskej kráse ,
čo dnes moje oči uzreli.
Ja videl som lupeň po lupeni
na zem čiernu padať
kiaľ oči ruže na ňu hľadeli.
A ver- ľahšie je napísať
ódu na spev slávika ,
než opísati toľkú krásu
perom nezrelého básnika.
Kebys tak videl a mohol môcť
hladiť ten hodvábny vlas,
čo peknú tváričku lemuje
v ktorej sťa iskriaca hviezdičky
usmievajúce to očičká.
Kebys tak mohol môcť počuti ten
zvonivý hlas.................
Počuti ho –chce sa ti kričať
Ach madam ja ľúbim vás.
A smiech?.....
To priam zvonenie,
Zaznejúc-
cítiš srdca bušenie.
Ako vidíš priateľu
Ozaj je ľahšie napísati
ódu na spev slávika,
sťa mne toľkú krásu
perom nezrelého básnika.